FF Baxtrix a Herdyn Láska z Youtube 1
,,Tak a je to tu! Náš nový domov" pousmial som sa pri pohľade na vilu do ktorej sme sa chystali s Herdynom nasťahovať. Pozrel som sa naňho, Herdyn klasicky zagúľal očami, ako keby som bol nejaká otravná mucha. Auto zastavilo, Herdyn zatiahol ručnú brzdu a mierne podráždene mi hovorí: ,,začni vykladať moje veci z auta, ja si ešte musím zavolať."
Takto podráždeného som ho zažil veľakrát, ale teraz mi to prišlo veľmi čudné. Cítil som také to napätie predtým než pred búrkou udrie blesk do zeme.
Odniesol som všetky tašky do domu, už mi zostávala len jedna Herdynova krabica. Hm, ten Herdyn nejako dlho telefonuje. Vytiahol som krabicu z auta a mieril k domu.
,,Auč! Jauvajs... Doprdele!!! Je to možné že sa potknem za tak jasného dňa?!"chrlil som v šoku z pádu 'familyfriendly' nadávky. Och, to nie. Herdyho krabica mi padla na zem, to zas bude 'rage'. Ale čo to z tej krabice vypadlo? To, to vyzerá ako ....dildo! A, a kondómy... to je divné. Čo ja viem, tak Herdyn teraz nemá žiadnu priateľku.
,,HEEEJ !!!! Nechaj to na pokoji! Kto ti dovolil čumakovať do tej krabice?!"povedal Herdyn a surovo ma odstrčil. ,,Tak prepáč, ja som sa potkol, krabica mi padla na zem a to z nej vypadlo" bránil som sa.
,,Vypadni, teraz nemám náladu na tvoje kecy" pokračoval Herdyn v svojej mrzutosti.
Šiel som hore, do svojej novej izbičky na ktorú som sa veľmi tešil. Nechcel som aby mi Herdyn pokazil radosť zo sťahovania. Vybalil som si všetky svoje veci a než som sa nazdal bol už večer.
Klop, klop! ozvalo sa z dverí v mojej izbe. Vstúpil Herdyn, vyzeral byť v pokojnejšej nálade než predtým.
,,Baxi, chcel som sa ti ospravedlniť za to... predtým" povedal.
,,To je v pohode, sťahovanie je celkom stresujúca záležitosť."
,,Ano.... ehm, chcel by som to nejako odčiniť. Nezahráme si Gang Beasts?"nahodil šialený face s tým jeho prcavým úsmevom.
,,Tak dobre, okej" súhlasil som s návrhom. Milujem tu hru.
,,Ale poďme radšej ku mne do izby. Mám tam lepšie vybavenie" záhadne sa pousmial a niekoľkokrát zdvihol obočie v takom tom rýchlom slede za sebou.
Herdyn ma vie vždy rozosmiať, a preto ho mám rád. Nasledoval som ho teda do izby.
Začali sme hrať. Po dvoch kolách ktoré som vyhral, sme išli na tretie -víťazné. Obaja sme sa tak veľmi snažili vyhrať, až sme si nevšimli že sa vlastne dotýkame stehnami celý čas. Herdynova postavička v hre vyhrála. Zostal som mlčať. Zrazu Herdyn uprel na mňa tie svoje veľké modré oči aj s rozšírenými zreničkami (ako vždy), a nastalo trápne ticho.
,,Baxtrix, ja..." začal Herdyn.
CŔŔŔŔŔRŔŔŔŔN!
,,Idem sa pozrieť kto to zvoní" navrhol som.
,,Nie! Ja idem, ty tu zostaň" rýchlo ma zrušil svojou reakciou Herdyn.
,,Tak dobre" zaklamal som. Herdyn bol opäť vo svojom výbušnom móde tak ako predtým, a to mi bolo podozrivé. Musel som zistiť o čo ide. Inak by takto podráždene nereagoval na zvonenie. Rozhodol som sa potichu zísť dolu schodmi aby som si všetko nenápadne vypočul. Herdyn otvoril dvere.
,,Čo tu chceš?! Mal si byť v Amerike" precedil Herdyn nahnevane pomedzi stisnuté zuby.
,,Ako sa opovažuješ spoločne sa s NÍM sem nasťahovať?!?!?!" odpovedala,ešte nahnevanejším tónom než Herdyn, neznáma osoba.
,,To nie je tvoj biznis" odvrkol ľahostajne Herdyn.
,,Že nie?! Ty ko*ot po*ebaný!!!! Dobre vieš o mojich citoch!"
Nemohol som to už dlhšie vydržať, neznášam ak sa niekto háda, som na to veľmi citlivý. Vyšiel som zo svojho úkrytu spoza skrine a zamieril som k nim.
,,Čo sa to tu deje?" snažil som sa neutrálne nadviazať kontakt. Keď som prišiel až ku dverám a pozrel na neznámu osobu, na prvých pár sekúnd som zamrzol. Veď to je, ... to je Wedry!
Kapitola 2 – Otázok je stále viac
,,Ježišmária, Wedry čo tu robíš?! Nemal si byť náhodou v Amerike a natáčať videá so známymi youtubermi???" vyjachtal som zo seba.
,,No, mal som byť v Amerike, ale teraz som tu. Priletel som pred hodinou."
,,A prečo si prišiel sem? Prečo si nešiel najprv k svojim rodičom?" pýtal som sa zmätene.
(Dlhšia pauza)
,,Je už dosť neskoro večer. Nechcem cestovať v takejto tme. K rodičom by som mal oveľa dlhšiu cestu než som mal sem k vám. Môžem u vás prespať?" opýtal sa Wedry vyčerpane.
,,Áno, jasné." odpovedal som ešte stále dosť šokovane.
Nechápal som prečo mali Herdyn a Wedry medzi sebou taký zúrivý dialóg, ale Wedry vyzeral naozaj veľmi strhane. Nechcel som ho ešte viac unaviť tisíckami otázok ktoré mi vírili mysľou. Všimol som si ako Herdyn nepriateľsky zaťal ruku v päsť. Následne sa otočil a vyšiel von na dvor zadným vchodom.
Zaviedol som zatiaľ Wedryho do obývačky, a priniesol mu deky aby sa mal čím zakryť, ak mu bude v noci zima.
,,Nechceš niečo na jedenie? Ja som totiž dosť hladný. Prinesiem ti niečo z kuchyne?" navrhol som Wedrymu.
,,Nie, vďaka, to je dobré." odpovedal Wedry.
Obrátil som sa a šiel do kuchyne. Rozsvietil som svetlo, vytiahol z príručnej cestovnej tašky pečivo ktoré sme kúpili s Herdynom na pumpe a paštétu. Ach, jaj, zajtra budeme musieť ísť na veľké nákupy do potravín. Natrel som si chleba a išiel sa pozrieť do sáčku po nejakej zelenine, keď mi zrazu spadol nôž na podlahu. Keď som sa po neho zohýbal, zbadal som v odraze rúry na pečenie nejaký pohyb za oknom. Otočil som sa aby som sa lepšie pozrel. Stál tam Herdyn. Nebyť červeného rozpáleného konca jeho cigarety, tak ani neviem že tam je. Čo to má znamenať? Herdyn fajčí? Odkedy? Vedel som len o jeho alkoholických závislostiach ale s cigaretou som ho nikdy nevidel. Len tak tam stojí a čumí na mňa. Zakýval som mu. Herdyn si potiahol z cigarety posledný poriadny šluk. Potom ju odhodil, zašliapol, a rukou mi ukázal nech idem k nemu.
Otvoril som dvere do záhrady, stál hneď pri nich. V čiernom tričku a čiernych nohaviciach splýval s večernou tmou. Cigaretový pach bol na mňa veľmi silný tak som sa zatváril kyslo.
,,Drž sa od neho ďalej." potichu ale rázne povedal Herdyn.
,,Prečo??? Čo sa deje? A čo mal znamenať ten rozhovor medzi vami?" upieral som naň svoj pohľad.
,,Baxi,...." zašepkal Herdyn, a jeho ruka pristála na mojom ramene. ,,Je tu niečo, čo by si mal vedieť..."
Stále som sa neho zízal. Herdyn, už mi doprdele aspoň ty povedz o čo ide!
Zaškvŕkalo mi hlasno v bruchu. Aha, jáj. Kvôli Herdynovi som sa nestihol zahryznúť ani do toho chleba ktorý som si pripravil.
,,Máš hlad?" starostlivo sa opýtal Herdyn.
,,No nie asi, keď si ma vyrušil pri večeri!" nervózne som už vyprskol. ,,To je teraz jedno, už mi konečne povedz čo si chcel."
,,Never ničomu, čo ti povie Wedry."
,,Ale čomu? O čo ide, sakra?!"
V tom sa otvorili dvere do záhrady. ,,Chlapci, vy ste ešte nezapojili wifi router? Nechytám tu wifi."
,,Wedry, ja by som ho aj rád zapojil ale už som tak unavený z celého dnešného dňa, z toho cestovania a sťahovania nábytku..."
,,Ja ho zapojím." ujal sa úlohy Herdyn.
Odhryzol som si pár kúskov zo svojej večere a pobral som sa do postele. Na jednej strane som bol strašne unavený ale na druhej strane, som nevedel či sa mi podarí zaspať kvôli tomu všetkému čo sa dnes udialo.
Netrvalo dlho a spánok zvíťazil.
***
Mmm, cítim vôňu mojej obľúbenej kávy. Pomaly som ti pretrel rukami oči. Slnečné lúče už presvetľovali moju izbu. A pri dverách bolo čosi na čo som nedokázal hneď zaostriť...
,,Dobre ráno, spolubývajúúúci!" nadšene zvolal Herdyn, stojac pri dverách s kávou v ruke.
,,Dobré ráno, Herďo." rozospato som zamumlal.
,,To je pre Teba" podáva mi kávu.
,,Ó, nice! Ďakujem Herďo." Odpil som si zopár glgov. ,,Koľko je hodín?"
,,11:40, ty spachtoš."
,,Och. Wedry je už istotne hore od ôsmej..."
,,Bol, hore od ôsmej. A už išiel aj domov."
,,Tak skoro? A bez rozlúčenia?" začudoval som sa a trochu aj zosmutnel. Nepáčilo sa mi s akou úľavou v hlase to Herďo povedal. Dopil som kávu a vrátil hrnček Herďovi. ,,Odnesieš mi hrnček, však?"
,,Odnes si ho sám, ty prasa."
,,Tak, dík." Ach Bože, Herdyn má nevypočítateľné nálady tak ako apríl počasie. Herdyn odkráčal do kúpeľne. Bolo počuť buchnutie dverí a zapnutie vody v sprche. No aspoň mám na chvíľu pokoj od tých jeho nálad kým sa osprchuje. Kde mám mobil? Aha, tam je na stole. Idem si prečítať komentáre od fanúšikov.
Po odomknutí obrazovky mi ukázalo správu od Wedryho.
Baxi, máš dnes chvíľku čas? Chcem sa s tebou porozprávať osobne medzi štyrmi očami. Nikomu nehovor kam ideš. Budem ťa čakať v kaviarni Black & White o 16:00.
,,Bože, nie. Čo je zase toto? Ja chcem mať život normálneho youtubera a nie riešiť zas nejaké sračky..." Oooch! Vôbec sa mi nepáči čo sa deje. Mám pocit že to isto súvisí s Herdynom. Bývali sme predsa všetci traja kamoši a teraz mám pocit že je niečo zlé vo vzduchu. Čo sa to deje? Ach, jaj.
Kapitola 3 – Kaviareň
,,Baxiiii, nepotrebuješ vydepilovať nohy?" vkročil do mojej izby čerstvo osprchovaný Herdyn, vo svojom župane a s úškrnom na tvári.
,,Ne! Ne, ne. Už nikdy viac Herďo. Prehral som vtedy subwars, inak si nedám už nikdy v živote vydepilovať nohy.
,,Hm, mali by sme urobiť nejakú novú challenge, a ten kto prehrá bude musieť toho druhého pobozkať."
,,ČOŽE?! What???"
,,Just joke, buzno!" zakričal a hodil po mne svoj uterák.
,,Fúj! To je tak nechutné. Nechcem vedieť čo si si s ním utieral. Bleee!"
,,Nechceš?...." Pristúpil tesne ku mne a rukou mi začal prehrabovať vlasy. „Možno chceš, len o tom nevieš."
Z čista jasna ma objal. Pritiskol si ma k sebe tak pevne, až som počul tlkot jeho srdca.
To je po prvý krát čo ma Herdyn objal. Možno ho niečo trápi. Nechcel som rušiť túto chvíľku, tak som pár sekúnd mlčal.
,,Herdyn, mám pocit, že ťa niečo trápi." začal som opatrne.
,,Nie, v tejto chvíli ma už nič netrápi..."
,,Ale už by si ma mohol aj pustiť."
,,Čo sa ti nebodaj postavil? Mrdka jedna, nič nevydržíš!"
,,Herďo, ty si taký debil."
Pustil ma a odišiel preč. Ja som si zatiaľ išiel pripraviť raňajko-obed z tých pár kúskov jedla čo sme ešte od včerajška mali so sebou. Zabudol som Herdynovi povedať nech ideme na nákupy.
Po chvíli vošiel do kuchyne Herdyn.
,,Herďo, musíme ísť dnes na nákupy."
,,Ok, o koľkej?"
,,Asi o 17-tej."
,,Prečo až tak neskôr, máš niečo v pláne?"
,,Ne." Och Bože, to nenávidím. Ja neviem klamať.
Herdyn sa dlhšie na mňa zahľadel, odhryzol si z jablka a hovorí: ,,Tak dobre. O 17-tej. Idem zatiaľ natočiť ďalšiu sexuálnu poradňu."
Aha, možno na to potreboval tie kondómy a dildo. Božemôj, prečo vlastne nad tým premýšľam? Musím sa najesť, a prichystať na stretnutie s Wedrym.
Po jedle som natočil ešte jeden krátky letsplay. Akurát som to stihol, aby som včas prišiel za Wedrym.
V KAVIARNI
,,Ahoj Wedry, ako sa máš?"
,,Celkom dobre, posaď sa. Dáš si niečo? Pozývam."
,,Nie, nemám hlad ani smäd."
,,No ták! Hádam tu nebudeš tak na sucho."
Prišiel čašník. ,,Dve mojita vás poprosím." hlási Wedry. Čašník si zapíše a odíde.
,,Wedry ale ja som nič nechcel... A už vôbec nie, niečo alkoholické."
,,Ale no ták, kámo... Raz za čas ti to nezaškodí. Nenecháš ma hádam v tom samého."
,,Tak dobre." Započúval som sa do zvukov hudby, šumu okolia. Nechodím moc často von, ale táto kaviareň bola veľmi pekná, taká útulná, že by som sem mohol chodiť častejšie.
,,Wedry, prečo si sa chcel stretnúť?"
,,Pretože ti chcem povedať niečo súkromne. Včera na to nebola vhodná príležitosť."
Prišiel čašník a položil naše mojita na stôl.
Wedry dvihol svoj pohár na znak štrngnutia.
,,Na zdravie!" veselo si s ním štrngnem pohárom.
,,Na nás." súčasne povie Wedry.
,,Ehm, keď myslíš. Nechcem byť nezdvorilý, ale už by si mi konečne mohol povedať dôvod stretnutia."
,,Baxi, ty vieš že sme mali úžasné kamarátstvo, keď som bol ešte v ČR."
,,Áno, a potom si odišiel žiť svoj sen do Ameriky. Tam naše úžasné kamarátstvo skončilo."
,,Prosím ťa, nebuď na mňa tak zlý. Snažím sa ti to vysvetliť. Ono to s tou Amerikou bolo celé podvod."
,,Čo? Ako to myslíš?"
....
,,Toto čo má znamenať?! Čo tu vy dvaja spolu robíte? Baxi, povedal si mi, že sa nikam nechystáš!" rozhorčene vstúpil do konverzácie Herdyn.
,,Herdyn, ty čo tu robíš? Ty si ma, ... ty si ma špehoval či čo?" Nechápal som.
,,Nemôžem ísť do kaviarne, sakra?" uštipačne poznamenal Herdyn. ,,Radšej mi vysvetli prečo si mi klamal!"
,,BAXI, TEN BASTARD MA POSLAL DO AMERIKY! CELÁ TÁ VEC S NATÁČANÍM SO ZNÁMYMI YOUTUBERMI BOLA FALOŠNÁ! Chcel sa ma zbaviť aby –"
,,Drž hubu Wedry! Mal by si mi byť vďačný, že som ti to vybavil. Dostal si jedinečnú príležitosť preraziť aj inde než v ČR. To ti nikto takú šancu nedá." vyprskol na neho Herdyn.
,,ŽE ŠANCU?! Čože??? O nič som sa neprosil!"
,,Chlapci, prosím prestaňte. UŽ DOSŤ! Nemôžem sa pozerať na to, ako sa hádate! Bývali sme predsa všetci traja priatelia, nie?"
,,Baxi, ty ani nevieš čo je Herdyn zač!" žalostne povedal Wedry.
,,Nesnaž sa obracať Baxtrixa proti mne ty chuj!" osočil na na neho Herdyn.
,,Nech sa sám Baxtrix rozhodne komu má veriť." navrhol Wedry.
O môj Bože, ja neviem čo mám robiť. Sakra! Mmmh... Obaja sú moji priatelia. Herdyna poznám dlhšie ale Wedry je ako moja spriaznená duša. Čo mám robiť? Nemôžem si vyberať medzi nimi ako medzi tyčinkami v obchode. To proste nejde. A ako by som asi tak mohol zistiť kto hovorí pravdu? Ja neviem...
,,Baxi," vytrhol ma Herdyn z môjho premýšľania, ,, je 17:00. Vieš čo si mi sľúbil."
,,Ja viem." povedal som skrúšene. ,,Prepáč Wedry, sľúbil som že pôjdem o 17-tej s Herdynom nakupovať potraviny. A ty vieš že svoje sľuby vždy dodržujem."
,,Ja viem Baxi, vždy si mal zlaté srdce." smutne dodal Wedry a sklopil zrak.
Bolo mi to strašne ľúto, ale musel som ísť. Tá poznámka so srdcom sa mi zdala čudná, ale nechcel som to ďalej rozvádzať.
Kapitola 4 – “Párty“
,,Wedry, ešte si napíšeme, dobre?"
Žiadna reakcia. Bez slova hľadel na môj nedopitý pohár mojita.
,,Pohni si Bax, už beztak na nás všetci v kaviarni zízajú." súril ma Herdyn.
Na ceste do obchodu som mal hlavu ako včelí úľ.
,,Herďo, ako to teda bolo? Chcem počuť tvoju verziu."
,,Baxi, viem ako zle znášaš stres. To je aj dôvod prečo neodpovedáš fanúšikom na komentáre. Už teraz nevyzeráš dobre. Záleží mi na Tebe, a nechcem, aby si sa prvé dni v novom dome trápil. Všetko ti vysvetlím, len teraz, pre svoje vlastné zdravie, na chvíľu od toho všetkého, upusti. Nechcem aby si skolaboval tak ako minule."
Má pravdu. Vlastne, sám som cítil že ma začína bolieť hlava.
V OBCHODE
,,Baxiiii, pozri čo ti nesiem." usmieval sa na mňa Herďo s desiatimi baleniami soli.
,,Ó! Soľ. To je ono! Nahádž ju všetku do vozíka. ...Ako tak pozerám na náš plný vozík, už máme asi všetko, nie?"
,,Ešte nie. Poď so mnou do uličky s alkoholom."
,,Herdyn, nie. Zase chceš chlastať?" prosebne som sa na neho pozrel, či to myslí vážne. Nemám ho rád opitého. Vtedy býva veľmi agresívny. Už pár krát nemal ďaleko od toho vraziť mi, keď sa spil ako doga. Naposledy to bolo vtedy, keď som si ho doberal za tú ošťatú stenu na záchode.
,,Nedívaj sa na mňa tak, ako keby som bol závislák na alkohole!" vyprskol. ,,Neboj, nebude to len pre mňa. Spravíme si dnes večer párty." dodal so širokým úsmevom na tvári.
,,Tak teda, dobre." nasledoval som ho.
DOMA
,,Som hrozne spotený! Idem si dať sprchu." oznámil som Herďovi.
,,Ouky, douky. Ja zatiaľ namiešam super special drinky pre nás."
,,Dobre, len to neprežeň. Nieže to bude nejaký blivajs."
,,Neboj."
Vyšiel som do svojej izby, vyložil peňaženku, kľúče, mobil, a balenie soli na stôl. Vzal si uterák a šiel do kúpeľne. Sprcha bola veľmi osviežujúca. Osušil som sa, prezliekol do teplákov a trička, a zišiel dolu schodmi do obývačky. Tam ma čakal Herdyn, s dvoma drinkmi bielo-žlto-oranžovej farby, a s modrými miniatúrnymi dáždnikmi zapichnutými na mangu, ktoré bolo na kraji pohárov. V pozadí znela jemná melódia piana, a voňali zapálené sviečky s vôňou vanilky.
,,Herďo? Neprehnal si to trochu?" zodvihol som obočie.
,,Ale čo si! Baxtrix ty nevieš nič oceniť!" vyštartoval na mňa Herdyn.
,,Ne, ja si to cením. Je to pekné, ale načo si to tu až tak ozdobil?"
,,Chcel som len navodiť príjemnú atmosféru, aby si sa uvoľnil, a tiež osláviť, naše osamostatnenie sa od rodičov."
,,Tak dobre." Prisadol som si k nemu na gauč a vzal si drink. Cinkli sme si pohármi a obaja sme naraz zvolali: ,,Na naše spoločné bývanie!"
Odpil som si z pohára. Wau, ten Herďa je v mixovaní drinkov naozaj odborník. Milujem takú tu sladkastú chuť na začiatku, ktorá postupne zhorkne. Ani som sa nenazdal a mal som prázdny pohár.
S Herdynom sme prekecali tri hodiny. Medzitým mi dvakrát dolial. Bol to ten najdlhší a najlepší rozhovor aký som s nim kedy viedol. Rozprávali sme sa o detstve, o našich tajomstvách, a trapasoch na strednej škole. Nechal som sa uniesť atmosférou. Zo vzpriameného sedu, som sa chrbtom oprel o gauč, zadok posunul nižšie a vyložil si nohy na stôl.
,,Och, prečo je to svetlo zo stropu také silné?" žmúril som očami.
Herdyn bez slova vstal, zhasol svetlo, a vrátil sa na gauč. Miestnosť osvetľoval len pár sviečok stojacich na stole.
,,Herďo, pokojne pokračuj v rozprávaní, ja ťa budem počúvať, len si privriem oči."
Začal mi rozprávať o svojej prvej láske na základnej škole. Snažil som sa ho vnímať ale zároveň som cítil, že zaspávam. V polospánku som zrazu ucítil dotyk na mojich perách. Videl som Lavender, moju prvú lásku na základnej škole. S ňou som prežil prvý intenzívny vzťah. Bozkávala ma a mne to bolo príjemné...
Kapitola 5 – Je to ešte divnejšie...
...začala ma hladiť po stehne... Tak počkať! ČO? Pootvoril som oči a zbadal Herdyna pri mojej tvári.
,,Herďo, doprdele, čo to robíš?!"
,,Baxi, nikdy som nebol gay. Nikdy ma nepriťahovalo rovnaké pohlavie. Ale k tebe, ... k tebe cítim čosi viac ako len kamarátstvo. A ty si tiež dlhé roky s nikým nechodil. U tak pohľadného youtubera ako si ty, je veľmi čudné že si toľké roky nemal dievča. Nehovor mi, že to bolo len tak." pošepol a rukou zamieril k vnútornej strane môjho stehna.
,,Ku*va, Herdyn! Daj tú ruku okamžite preč!"
Odtiahol sa, vstal, zaniesol poháre do kuchyne a vyšiel po schodoch hore. Chvíľu som sedel na gauči, snažil som sa pochopiť čo sa to práve stalo. Pozviechal som sa a pobral do svojej izby. Pre istotu som zamkol dvere a zaliezol do postele.
***
Ráno som sa zobudil s poriadnou opicou. Odomkol som izbu a šiel na WC.
Bože, čo sa to včera vlastne stalo? Vírilo mi mysľou. Išiel som dolu na raňajky. V dome bolo ticho. Herdyn asi ešte spí. Pripravil som si praženicu, kávu, položil ich na tácku a sadol na gauč do obývačky. Zapol som si hudobný kanál na televízore. Po chvíli prišiel Herdyn.
,,Čus Baxi."
„Čau Herdyn."
(trápne ticho)
,,Ehm, Herdyn, nechceš mi vysvetliť ten včerajšok?"
,,Nie. Prečo by som mal? Včera som to jasne vysvetlil." chladne odpovedal a zamieril do kuchyne.
Dojedol som a išiel som uložiť riad do umývačky.
,,Takže mi Herďo, k tomu nič viac nepovieš?" snažil som sa predsa len vypáčiť od neho nejaké vysvetlenie.
,,Nie." trval na svojom Herdyn.
,,Oukééj" neveriacky som sa zamračil a išiel späť do izby.
Musím zavolať Wedrymu. Vytáčam jeho číslo, ale nik to nedvíha. Píšem mu správu na messenger. Dúfam, že čoskoro odpíše. Pustil som sa zatiaľ do natáčania Hello Neighbour. Vyšiel ďalší update a sused ma teraz namiesto domu hotový hotel. Určite to poteší mojich fanúšikov.
(po troch hodinách)
Tak, video som už zostrihal a umiestnil na YT. Zobral som do ruky mobil. Wedry mi ešte neodpísal. Skúsim počkať. Zatiaľ si dám poobedného šlofíka, možno ma prejde bolesť hlavy zo včerajšej noci.
Počujem krik... Um? Aha, to zase Herďo huláka, prinatáčaní videa na YT. Mmmm... Celkomdobre som si pospal. Idem sa pozrieť či mi Wedry už odpísal. Stále nič. Začínamsa o neho báť. Vždy mi rýchlo odpisoval. Natiahnutý na posteli som sa v myšlienkachvrátil k tomu večeru.
"...ty si tiež dlhé roky s nikým nechodil. U tak pohľadného youtuberaako si ty, je veľmi čudné že si toľké roky nemal dievča. Nehovor mi, že to bololen tak..."
Sprostý Herdyn. Teraz mi tie jeho vety znejú v hlave. To, že som dlhé rokynemal vzťah, neznamená že som gay! Alebo áno? ... Teda... vždy som mal bližšiek chalanom a nikdy som nemal kamarátku – teda okrem Lavender. Ešte nazákladke. Odvtedy nič. Urgh! Idem znovu napísať Wedrymu.
Wedry je môj najlepší priateľ. Mám k nemu bližšie ako k Herďovi.Nechcem aby mal pocit, že som na Herdynovej strane. Ja vlastne nechcem byť nanikoho strane. Obaja sú moji priatelia.
Dopísal som správu a položil mobil na stôl. Otvoril som si minerálku, napil sa a pozeral von z okna. Dnes už nie je takýjasný deň ako bol včera.
Bíp, bíp!
Prišla odpoveď od Wedryho.
"UŽ MI VIAC NEPÍŠ"
Čo to má znamenať?! Volám mu. Bez úspechu. Vôbec tomu nerozumiem. Idem za Herdynom. Vyzerá to, že už prestal natáčať. Zaklopal som a otvoril jeho dvere do izby.
„Herdyn, si v kontakte s Wedrym?"
,,Nie som."
„A skúsiš mu napísať. Či ti odpíše?"
,,Máš ten pocit že by som mu chcel písať?"
„Aha, nie. Bola to odo mňa hlúpa otázka."
,,Si v pohode? Nejaký si bledý. Teda viac než obvykle..."
,,Volal som Wedrymu niekoľko krát, a aj písal. Nemohol som sa mu dovolať a nereagoval na moje správy. Až teraz mi prišla odpoveď ktorá sa mu vôbec nepodobá."
„Čo ti napísal?"
„Viac mi nepíš". Ukázal som Herdynovi správu roztrasenou rukou.
„Bax, poď si sem sadnúť ku mne na posteľ." pozýval ma Herďo.
Prikývol som a sadol si k nemu.
„Herďo, ale to nie je všetko. On.... on-on zrušil so mnou priateľstvo na facebooku" koniec vety som zapišťal. Začali sa mi chvieť pery a triasť hlas ale pokračoval som „vôbec tomu nerozumiem.... Wedry je môj dobrý kamoš. Vždy sme si všetko povedali ak nastali nejaké nejasnosti... A teraz z čista-jasna toto?!" Nedokázal som zadržať slzu.
Herdyn si ma privinul k sebe ako také bábätko.
„Šššššššššš." snažil sa utíšiť môj plač. Pohladil ma po chrbte a povedal: ,,To bude dobré Baxi..."
„Ako to môže byť dobré?!" Vybuchol som. „Môj blízky priateľ ma odsekne ako kus nepotrebnej a chorej nohy, tak ako to môže byť dobré!?"
„Takto by sa ale blízky priateľ nikdy nemal zachovať." rázne a chladne dodal. Cítil som, že v jeho slovách je pravda. Blízky priateľ by sa predsa nemal ku mne takto zachovať... ako k špinavému psovi. A odkopnúť ma bez vysvetlenia len tak, keď si uzmyslí.
Ešte pár minút som zostal v jeho objatí. Slzy ustali.
Kapitola 6 – Večerné brieždenie
Vysmrkal som sa do vreckovky ktorú mi Herďo podával.
„Díky Herďo."
„Nemáš začo." Herdyn povolil objatie.
„Mali by sme sa asi viac sústrediť na našu spoločnú YT, tvorbu." snažil som sa vzchopiť. „To je predsa ten hlavý dôvod prečo bývame spolu. Aby sme jeden druhému pomohli zvýšiť kvalitu jeho YT kanálu."
„To si naozaj myslíš?" spýtal sa Herdyn.
,,Áno, kámo. Veď to je ten hlavný dôvod nášho spoločného bývania. Nie?" zneistel som.
„Vážne si myslíš, že som chcel bývať s tebou, preto aby si mi pomohol skvalitniť moju YT tvorbu? Prosím ťa, Baxi. Si mizerný youtuber. Máš sa toho ešte veľa čo učiť. A ja ťa toho chcem naučiť čo najviac."
Oblizol si pery a pritlačil ich na tie moje. Za chvíľu sa jemné bozky premenili na vášnivé. Ruku mi zaboril do vlasov a svoje bozky povýšil ešte na vyššiu úroveň. Jeho jazyk cestoval v mojich ústach. Bol to fakt divný pocit. Rukou som sa ho snažil odstrčiť. Odtiahol sa, zadíval sa mi hlboko do očí a ja som sa po prvý krát stratil v jeho očiach.
„Herdyn, ale toto nemôžeš. Ja-ja nie som gay!"
,,Netvár sa, že sa ti to nepáči, keď tvoj kamarát hovorí čosi iné." dodal a jeho ruka smerovala k mojej pýche. Druhou rukou ma položil na posteľ. Bol silnejší než ja. Celým telom mi prúdili silné pocity vzrušenia, ktoré Herdyn umocnil bozkávaním môjho krku.
,,Herdyn, nie..." šepol som.
Znovu mi zapchal ústa svojim jazykom. Zacítil som jeho dotyk tam dole.
„Herdyn, prestaň!" odstrčil som ho ako najviac som v tej chvíli vedel.
„Argh! Si jak malé decko Baxi! Nebaví ma to." zliezol zo mňa a zamieril na WC.
Potreboval som predýchať to, čo sa práve teraz udialo. Potreboval som na vzduch. Kráčal som po schodoch dole, k dverám na našu záhradu. Otvoril som dvere, opatrne zavrel a sadol si na lavičku stojacu obďaleč.
Naozaj sa TO stalo? Kiežby bol toto všetko len zlý, veľmi zlý sen... Ach jooo... Prečo sa mi to potom ale páčilo? Nikdy som neuvažoval o sebe ako o gayovi, ale to všetko s Herdynom...
...Vzrušenie opadlo, ale stále som ho ešte trošku cítil. Cítil som na sebe jeho vôňu. Jeho pot zmiešaný s voňavkou Big Man's dreams. Jeho najobľúbenejšou.
Zo zamyslenia ma vytrhli šuchotavé zvuky vychádzajúce z kríku pri našom plote.
,,Pssssst! Baxtrix."
Počul som odtiaľ šepot. Podišiel som bližšie.
,,Bože Wedry, čo tu robíš?" neskrýval som údiv.
,,Baxi, nemôžem sa ti celý deň dovolať. Skúšal som ťa kontaktovať aj cez messenger, ale niekto hackol môj účet na facebooku!"
,,Wedry, to nie je možné. Ja som ti dnes viackrát volal a nedovolal som sa... A, a prišla mi od teba správa cez messenger aby som ti viac nepísal..."
Zrazu celá tá situácia s Wedrym nabrala aspoň aký-taký zmysel.
„Takže, aj za to zrušené priateľstvo od teba môže ten hacker?"
„Baxi, hovorím ti, že mi niekto hackol fb. Takže ja som to určite nebol."
Chcel som sa ešte niečo opýtať ale akosi som nemal slov, no Wedry aj tak nervózne pokračoval: „Pozri, nemáme veľa času. Myslím si, že za všetkým je Herdyn. Stavím sa, že keď si spal alebo neviem čo, tak ti nastavil presmerovanie hovoru k môjmu kontaktu . A zablokoval prichádzajúce hovory odo mňa na tvoj mobil, aby sme sa nemohli spojiť. Všetko to do seba zapadá."
„Ale prečo by to robil?" nedávalo mi to stále zmysel.
„Baxi, nespráva sa k tebe Herdyn inak? Inak než predtým?"
„No, to áno... je nejaký divný. Oveľa viac než zvyčajne."
Wedry vyzerá, že nad niečím premýšľa.
„Baxi, ja som urobil chybu."
„Čo to melieš? Akú chybu?"
„Ešte pred odchodom do Ameriky. Ty vieš, že Herdyn, ty a ja sme boli skvelá trojka. Myslím, ako kamoši."
,,Veď práve, doteraz neviem prečo sa to pokazilo... hlavne medzi vami dvoma." skočil som mu do reči.
„Ja som sa Herdynovi vyznal s jedným tajomstvom. A on toho zneužil a zinscenoval celý môj odchod do Ameriky pod maskou priateľstva a dobrého srdca. Spočiatku som si naozaj myslel, že sa mu dá veriť. Že má so mnou dobré úmysly, že mi chce pomôcť keď ma povzbudzoval k odchodu do Ameriky. Až neskôr som zistil, že ľudia s ktorými to Herdyn dohodol, o ničom nevedeli. Potom som sa dopočul o vašom spoločnom sťahovaní a docvaklo mi to."
Pozeral som na Wedryho spýtavým pohľadom.
„Povedal som Herdynovi, že prechovávam k tebe zvláštne pocity a neviem čo mám s nimi robiť."
„Ako zvláštne pocity?" Bol som napnutý ako struna.
„Baxi, prirástol si mi k srdcu viac, než ktorékoľvek dievča, s akým som kedy chodil. Rýchlo sme sa stali kamošmi, a ešte rýchlejšie tými najlepšími. Sme ako spriaznené duše, a ja nedokážem zniesť že mi ťa Herdyn tak podlo ukradol."
Zamračil som sa pri slove ukradol, čo si Wedry všimol a následne dodal:
,,Nevedel som, že Herdyn tiež k tebe cíti niečo viac - tak ako ja. Inak by som sa mu s tým nezveril. To čo urobil, svedčí o tom, že ma chcel vyšachovať z hry. Písal som mu a volal, že čo to má znamenať. Vždy ma len odbil a povedal že ty patríš len jemu."
Wedry si urobil pauzu aby sa nadýchol.
,,Baxi, nedokázal by som žiť s vedomím, že by ma odtrhol od teba a ty by si ani nevedel o mojich pocitoch k tebe. Ja som si myslel, že budeme bývať spolu v tomto dome všetci traja. A nemal som spočiatku v pláne vyznávať sa ti z mojich citov. Ale po tom, čo urobil Herdyn, tak som to nemohol v sebe dlhšie dusiť." Pozrel sa na dom a potom späť na mňa.
,,Baxi, ja sa ťa len tak ľahko nevzdám."